Jozef Buda

Príjemný dobrý deň,
som celkom normálny, tridsať ročný chalan, ktorý by chcel žiť úplne obyčajný, zato však plnohodnotný život. Tento môj plán mi 5.augusta 1994, keď som mal krásnych 16. rokov, prerušil svojou bezohľadnosťou jeden šofér, ktorý ma rýchlou a nebezpečnou jazdou pripútal na invalidný vozík. Bol som plný optimizmu ideálov. Koľko vecí sa udialo, ako dlho to trvalo, než som s pokorou prijal svoj „nový život na invalidnom vozíku“. Nikdy som sa nevzdal a ani to neplánujem. Kto osobne nezažil ťažko uverí. Môj stav nie je nemenný a v súčasnosti už existujú liečebné postupy, ktoré by mi dokázali vrátiť moje zdravie. Ide o kúpeľno-rehabilitačnú procedúru, ktorú bohužiaľ neprepláca žiadna poisťovňa. Preto by som sa chcel touto formou obrátiť na Vás a požiadať Vás o sponzorský dar, Vami vhodne uváženej výške.

Úctivou vďakou a želaním všetkého dobrého
Jozef Buda